Z architektonického pohľadu predstavuje typický model kostola z konca 17. storočia. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Tento sklon bol vyrovnaný kamennou základňou. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Dominantu kostola tvorí veľká valbová strecha pokrytá dreveným šindľom. Súčasťou kostola je aj malá prístavba za oltárom. Vstup do kostola tvorí portál s archivoltou. Interiér kostola je bohato zdobený a vyniká rôznorodosťou tvarou, farieb a motívov. Interiéru dominujú nástenné kvetinové maľby zo 17. storočia. V interiéri kostola sa nachádza barokový oltár s drevorezbou z konca 17. storočia a bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Vzácnej historickej pamiatke sa roku 2008 dostalo celosvetového uznania v podobe zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.