Orava je najsevernejším a najchladnejším regiónom Slovenska s malebnou prírodou a čerstvým vzduchom. Leží na severozápade Slovenska, na hranici s Poľskom. Jej rozloha presahuje 1660 km 2. Hraničný bod v katastrálnom území obce Oravská Polhora je najsevernejším bodom Slovenska.
Os regiónu tvorí rieka Orava s dĺžkou takmer 112 km, ktorá patrí do povodia Čierneho mora.
Na Orave žije spolu cca. 135 000 obyvateľov s hustotou osídlenia 75,6 obyv. / km2. Takmer 35% obyvateľov žije v 4 mestách: Dolný Kubín (cca. 20 000), Tvrdošíne (8 000), Námestove (8 000) a Trstenej (8 000).
Administratívne sa člení na 3 okresy, a to na okresy Dolný Kubín , Tvrdošín a Námestovo. Región patrí k najpríťažlivejším slovenským turistickým regiónom.
Centrom Dolnej Oravy je okresne mesto Dolný Kubín, ktoré je známe svojou bohatou históriou, množstvom pamiatok a aquaparkom. Významnou dominantou Dolnej Oravy je Oravsky hrad, ktorý sa nachádza na 112 m vysokom skalisku nad riekou Orava v Oravskom Podzámku.
Námestovo je známym turistickým centrom, sídlom okresu, a tým aj Bielej Oravy. Poloha na severozápadnom brehu Oravskej priehrady ho predurčuje na mnohé rekreačne aktivity. Okres Námestovo je významné aj najsevernejším bod Slovenskej republiky, ktorým je Oravska Polhora.
Tvrdošín je malebným administratívnym strediskom Hornej Oravy. Leží na veľmi dôležitej dopravnej tepne do Poľska. Hornú Oravu preslávili horúce pramene s kúpaliskami v Oraviciach. Okres Tvrdošín je známym najkrajšou časťou Oravy, ktorou sú Zapadne Tatry – Rohače. Rohačsku dolinu lemujú nádherné končiare, ktorým kraľuje exponovaný Banikov, Ostry Rohač a Plačlivo.
Rohače sú súčasťou chráneného Tatranskeho národného parku. Okresne mesto Hornej Oravy, mesto Tvrdošin je nositeľom ceny Europa Nostra z roku 1993 za záchranu dreveného kostolíka z druhej polovice 15. storočia, ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Orava má vďaka pestrej konfigurácii terénu severozápadného Slovenska veľmi zaujímavo ohraničené územie . Geografické predpoklady viedli v minulosti k definovaniu hraníc Oravy ako samostatne uzavretého administratívneho celku.
Zo severu ohraničuje slovensko-poľské pohraničné pohorie Oravské Beskydy ktoré je súčasťou karpatského oblúka. Významné vrchy v tejto oblasti sú Pilsko a Babia Hora. Ďalej hranicu tvorí výbežok oravských Beskýd, potoky, hraničný Kriváň, Chyžník, Jelešna a rašeliniská pri Suchej hore.
Od Suchej Hory hranica opäť prebieha po výrazných terénnych objektoch- po severných výbežkoch Magury ďalej za poľanou Molkava, v tichej doline po hrebeni Furkasky a pokračuje hrebeňmi Bobrovca. Južnú hranicu tvorí hlavný hrebeň západných tatier. Hranica ďalej prechádza chočskými vrchmi, hrebeňom Malej Fatry. Hranicu medzi Kysucami a Oravou vytvárajú východné výbežky Kysuckých vrchov, sedlo nad Oravskou Lesnou a predhorie Oravských Beskýd.
